krásne dni, krásne sny, krásne slová, krásne oči hladiace do mojich...
tvoje pery na tých mojich, hovorili vety, ktorým by iba blázon nechcel veriť
lietali sme tak vysoko, to nebolo siedme nebo, to bol raj, sen vysnívaný stovky rokov pred našou existenciou..
ale tak, ako pri všetkom krásnom, pád príde nečakane, odstrihli nám krídla, pohodili na zem a nechali na nás, aby sme si našli každý svoju cestu...
tá cesta je kostrbatá a neviem kde je jej koniec.. možno ale o pár metrov na mňa čaká D1
každý raz padne... otázkou je, či sa aj postaví...